Preskočiť na hlavný obsah

Okamih, ktorý všetko zmení | recenzia knihy Jedna spomienka Flory Banksovej (Emily Barrová)

S pribúdajúcim vekom sa mnohým ľuďom zhoršuje pamäť. A hoci tá dlhodobá ostane viacerým bezo zmeny, s krátkodobou pamäťou majú už starší problém. No čo by sme robili bez zabúdania na nepríjemné a bolestivé udalosti? Asi bol náš život oveľa zložitejší.

Zabúdanie má však aj množstvo negatív. Svoje o tom vie Flora Banksová, ktorá má amnéziu. Od desiatich rokov, kedy jej vyoperovali nádor z mozgu, si nepamätá nič dlhšie ako pár hodín. Dokonca ani to, koľko má rokov. Je závislá od drobných papierikov s poznámkami a počmáraných rúk, kam si zapisuje všetko dôležité. Jednoducho povedané, z jej života sa stal jeden veľký stereotyp, ktorý sa každodenne opakuje. Potom sa však niečo udeje: stretne na oslave chlapca, ktorý ju pobozká. Je to jediná spomienka, čo jej zostane v pamäti. Hoci ona na svojho princa nemôže zabudnúť a urobila by pre neho čokoľvek, Drake, ktorý ju pobozkal, odišiel na zasnežený Svalbard. Vrátiť sa však neplánuje.

"Dnes budem odvážna a normálna. Byť normálna znamená byť odvážna. Budem potichu sedieť a počúvať ostatných. Radšej sa ich budem pýtať ako odpovedať... Stane sa presne to, čo sa má stať."

Emily Barrová má na konte niekoľko úspešných thrillerov pre dospelých. Príbeh o Flore Banksovej sa ale zaraďuje do kategórie young adult. Keď som si prvýkrát prečítal jeho anotáciu, nevedel som, čo si mám o knihe myslieť. Bude to len ďalší príbeh s happyendom, v ktorom dokonalý princ navždy vylieči dievča s poruchou pamäti? Potom som sa dozvedel, že autorka pred napísaním knihy vycestovala na Svalbard. Práve chvíle strávené v tejto mrazivej krajine ju inšpirovali pri tvorbe príbehu o Flore Banksovej. Povedal som si, že dám knihe šancu. A dnes to rozhodne neľutujem. Jedna spomienka Flory Banksovej je emotívny román, ktorý určite stojí za prečítanie.

"Je mi jedno, kde som a prečo. Stojím na lodi uprostred krajiny ako z iného sveta a mám na sebe teplý kabát. To je momentálne všetko, čo potrebujem vedieť." 

Hlavná postava tohto príbehu mi spočiatku vadila. Neustále opakovala tie isté slová, robila tie isté úkony a správala sa rovnako, čo po chvíli začne čitateľa nudiť. Aj napriek tomu som však v čítaní pokračoval. Autorka svoju knihu napísala pútavo a hoci sa v nej na začiatku deje stále to isté, v čitateľovi Barrová vyvoláva akýsi pocit tajomna. Pocit, že sa o pár strán ďalej stane niečo, čo celý príbeh úplne zmení. A to sa naozaj stalo, keď sa Flora v polovici knihy vyberie na zasnežený Svalbard. Úplne sama, v novom kabáte, s notesom a papierikmi, ktoré jej pomáhajú nezabudnúť, prečo sa do tejto severnej krajiny vlastne vybrala. Pobozkala som Draka, ostalo v jej vnútri. Román od tohto momentu zobrazuje väčšie množstvo emócií, spontánnosti a takisto poukazuje na to, prečo je dôležité ísť si za vlastným snom

"Bolo to ako sen, len priveľmi skutočný. Plavila som sa k Drakeovi, celý okolitý svet zmizol a existovala len táto chvíľa, v ktorej som ja Flora bola konečne odvážna."

Jedna spomienka Flory Banksovej nie je bezchybnou knihou a literárni kritici by v nej dozaista našli množstvo nedostatkov. Vystupovanie Flory môže viacerým čitateľom pripadať otravné a predvídateľné, mňa však táto kniha prekvapila: najmä kvôli svojmu druhoplánovému významu. Autorka nielenže zobrazuje život dievčaťa s poruchou pamäti, ale takisto aj poukazuje na dôležitosť odvahy a vytrvalosti, ktoré sú vo viacerých prípadoch podstatnejšie než schopnosti a zručnosti človeka.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.
zdroj obrázkov: weheartit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže