Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nocte (Courtney Coleová)

Veľa ľudí má počas čítania pocit, že dopredu vie, ako sa daná kniha skončí. Že je to len otázkou cviku alebo istého čítania medzi riadkami. Ak by ste im však ponúkli román Nocte, stavím sa s vami, že by ani jeden z nich záver knihy neuhádol. Spomínaný titul však rozhodne nie je novinkou. V pôvodnom vydaní vyšiel ešte v roku 2014, v českom preklade o rok neskôr. Donedávna som túto sériu úplne ignoroval, až pokým nevyšlo Verum, druhý diel série od Courtney Coleovej. Vtedy som zachytil vlnu nadšených, ale aj rozporuplných reakcií na tento príbeh – a rozhodol som sa prečítať si ho a urobiť si naň vlastný názor. Ďalší z dôvodov, pre ktorý som si chcel Nocte prečítať, bola anotácia. Tá čitateľovi nepovie skoro nič o príbehu, a preto sa môže iba domnievať, o čom kniha vlastne bude. Väčšinu kníh si vyberám podľa príbehu, máloktorú podľa obálky. Tentokrát som si však povedal, že to risknem. A s odstupom času môžem usúdiť, že som urobil naozaj dobre. Nocte ma pohltilo. Doslova.  

"Keď konečne zaspím, zdá sa mi o ňom. O tmavookom neznámom. Sedí na brehu oceána a morský vánok 
mu strapatí vlasy. Jeho oči sa stretnú s mojimi
 a napätie silnejšie než milión bleskov dokopy 
nás prepojí a drží pohromade." 

Už na samotnom začiatku autorka čitateľa varuje, že spôsob, ktorým príbeh vyrozpráva, dozaista nebude príjemný a mnohým sa nebude páčiť. Bolo to však nevyhnutné a autorka to zmeniť nedokázala. Spočiatku sa Nocte javí ako obyčajný príbeh, ktorý má v sebe niečo, čo vás neustále núti čítať ďalej. Rozprávanie Cally sa prelína s pohľadom jej dvojičky Finna. Na ich príbehu postrehnete niečo čudné, a zatiaľ čo vaše otázky pribúdajú, záhady a tajomstvá sa budú neustále stupňovať. Bolo pre mňa nesmierne ťažké Nocte odložiť – a tak som čítal až do neskorého večera, len aby som sa dozvedel, ako sa príbeh skončí. Avšak koniec? Ten bol úplne iný než som predpokladal. Taký zvrat nečakal azda nikto. Sú iba dve možnosti: buď mala autorka všetko dopredu premyslené, alebo "strieľala" myšlienky len tak za pochodu. Nedokážem povedať, ktorá z možností je tá správna (a už vôbec nie po prečítaní druhej časti). Tí, ktorí o knihe nikdy predtým nepočuli, mi rozumieť nebudú. No takí, ktorí Nocte a Verum čítali, dozaisto pochopia

"Potrebujem ju. Potrebujem, aby všetko ostalo po starom. Ale nemôžem to riskovať. Nemôžem ju 
so sebou stiahnuť dolu. Nemôžem dovoliť svojmu šialenstvu, aby ju zožralo, prežúvalo 
a znovu vypľulo. Ibaže ju potrebujem..." 

Coleová si dokazála veľmi rýchlo získať moju pozornosť a hoci to znie ako klišé, od knihy som sa nemohol odtrhnúť. Jej štýl vyjadrovania bol netradičný a príbeh dokázala odbremeniť od hluchých miest. V knihe sa jednoducho stále niečo dialo. Vývoj dejovej línie posúvajú dopredu aj Finnove časti, ktoré vzbudzujú v podvedomí čitateľa stále nové a nové otázky. Autorka ma teda prinútila nad zápletkou rozmýšľať a dedukovať, ako by sa kniha mohla skončiť. Kapitoly z pohľadu Finna boli navyše o poznanie kratšie než tie Calline. Často to bol iba akýsi zhluk význam nedávajúcich slov, ktorý pozostával z niekoľkých riadkov. Pozitívom tejto série sú aj jej hlavné postavy. Calla, ako predstaviteľka obyčajného dievčaťa, a Dare, tajomný "badboy", ktorý v sebe skrýva množstvo záhad. Prvoplánový románik? Ani náhodou! Autorka vykresľovala ich pozadie postupne, a aj to urobilo knihu zaujímavejšou a pútavejšou.  

"Smútok je nepredvídateľná vec a nemyslím si, že by mohol niekedy úplne prejsť. Myslím, 
že sa iba naučíme zvládať ho."

Nocte by som odporučil každému, kto má chuť na netradičný príbeh, ktorý sa nedrží záväzných pravidiel. Keď som sa rozhodol prečítať si túto knihu, určite som nepredpokladal, že nad ňou strávim celý deň a že sa od jej čítania nebudem môcť odtrhnúť. Autorka si získala moju pozornosť a netrvalo dlho a pustil som sa do druhej časti.  Tá vyšla v českom preklade len prednedávnom. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia
zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže