Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Posledný policajt (Ben H. Winters)

Povedzme si na rovinu, predpovedí o konci sveta tu bolo už neúrekom a zdá sa, že ani jedna z nich nebola pravdivá. U ľudí tak proroci nadobro stratili akúkoľvek dôveru. V románe Bena Wintersa je však situácia úplne iná. Len šesť krátkych mesiacov ostáva do zrážky asteroidu 2011GV1 so Zemou. A zatiaľ čo ekonomika USA sa rúca a na uliciach vládne chaos, detektív Hank Palace nie je ochotný vzdať sa svojho prípadu. Vyšetruje smrť obesením v meste, ktoré každý týždeň zažíva najmenej desiatku samovrážd, no táto sa mu zdá podozrivá. Hank sa pomaly dozvedá, že pri hľadaní odpovedí na svoje otázky zisťuje oveľa viac, než pôvodne plánoval... 

Je to len pár dní, čo som čítal krimi príbeh Temné tajomstvá, ktorý si ma naozaj získal. Keďže anotácia knihy Posledný policajt vyzerala rovnako dobre, nad prečítaním som dlho neuvažoval. Na rozdiel od Temných tajomstiev spomínaný román zaváňal prvkami fantastiky. Po pár stranách čítania som však spozoroval niekoľko vecí, ktorými sa tieto knihy líšili. Jednou z nich bola aj zložitosť dejovej línie, ktorá v útlejšom románe Posledný policajt chýbala. Kniha bola skôr oddychovým čítaním, ktorému by ste ale mali dať šancu. 

"Čokoľvek sa stane, bude to skutočné, dobré a správne, a 
nech sa to skončí akokoľvek, nikdy na to nezabudne."

Veľakrát mám pri knihách pocit, že autor nedokáže vyťažiť maximum z danej tematiky, alebo ju naopak rozpracuje na môj vkus až príliš zložito. To ale našťastie neplatí pre Posledného policajta. Autor čitateľa nezaťažoval zbytočnými opismi a príbeh odbremenil od hluchých miest. Na druhej strane ale musím povedať, že sa román dlhšie rozbiehal a spočiatku som sa obával, čo sa z príbehu vykľuje. Pozitívom ale bola jeho nepredvídateľnosť, vďaka ktorej som až do samého konca netušil, ako autor knihu ukončí. Potešilo ma  viacero dejových línií, ktoré neboli ťažké na pochopenie. Aj napriek náročnej téme ju autor podal "láskavo" a aj z tohto dôvodu môže kniha sadnúť širokej škále čitateľov

Ako som už povedal, čítanie tejto knihy ma bavilo. Nedá mi ale nespomenúť niekoľko vecí, ktoré mi počas čítania prekážali. V prvom rade to boli postavy, ktoré podľa môjho názoru autor nevykreslil dostatočne dobre. Nemôžem povedať, že by mi nejaká liezla na nervy, ale takisto som si žiadnu z nich ani výraznejšie neobľúbil. Autor sa viac než na postavy sústredil na dejovú líniu, ku ktorej som naopak výhrady nemal. Na určitých miestach by som ale príbeh viac zdramatizoval a vygradoval, pretože námet knihy by si to určite zaslúžil. Ak však knihu do rúk beriete s tým, že máte chuť na nenáročné čítanie, z ktorého nebude vyplývať hlbšie ponaučenie, románu nebudete mať čo vytknúť.

"Niečo tu nehralo. Spáchal vraždu a neskôr dvojnásobnú vraždu, ale prečo? Pre peniaze? Prečo vrah riskoval, že ho uväznia, popravia? Prečo hodil za hlavu tú trochu času, ktorá mu zostávala? Iba pre prachy?"

Kniha Posledný policajt je príjemným spojením fantasy príbehu a kriminálnej zápletky. Odporučil by som ju každému, kto hľadá nenáročný príbeh, ktorý je písaný zaujímavým a pútavým štýlom a ktorý vás nebude nudiť. Fanúšikov knihy určite poteší fakt, že už v máji je pripravované slovenské vydanie druhej časti tejto série s názvom Koniec sa blíži. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar
Knihu si môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale