Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Experiment (Veronica Roth)

Celosvetovo úspešné romány Divergencia a Rezistencia vtiahli čitateľov do postapokalyptického sveta a teraz nastal čas zistiť, či to nebol všetko len experiment. Finále fantasy série Veronicy Roth odpovedá na všetky otázky a sériu veľkolepo uzatvára. 

V posledných dňoch sa slovo "experiment" objavovalo v knižnej blogosfére nespočetne veľakrát. Každý jeden fanúšik túžil po odhalení toho, ako sa prelomový diel série vyvinie a ako autorka celú dejovú líniu zakončí - pretože z rozprávaní úplne prvých čitateľov sa dal vyvodiť iba nejasný úsudok. Jednu skupinu fanúšikov tejto série Experiment sklamal, tá druhá bola nadšená a ohromená tým, kam až autorka dokázala zájsť. Sčasti sa stotožňujem s oboma názormi. Od Experimentu som očakával niečo iné, no posledné strany som prelistoval závratnou rýchlosťou a autorka ich napísala famózne.Veru, málokto by očakával niečo také. Ale späť na začiatok...

"Myslela som si, že divergencia vysvetľuje všetko: moje schopnosti, moju povahu aj môj potenciál. Možno som sa mýlila."

Systém frakcií je kompletne rozvrátený a polovica mesta leží v troskách. Spoločnosť však potrebuje vodcov, a tak sa k moci dostávajú tí, ktorými doteraz ostatní opovrhovali. Mesto je v rozklade a jediná záchrana môže prísť zvonku. Tris a Tobias sa vydávajú za plot, aby sa pokúsili odhaliť pravdu o svojom meste. Je naozaj možné, že sú len súčasťou experimentu, z ktorého niet úniku? Alebo je aj toto len ďalšia simulácia?

"Vpichol mi ihlu do krku presne tak, ako som to ja urobil nespočetne veľakrát v bludisku strachu. V striekačke sa zaleskla oranžová tekutina."

Experiment sa od svojich dvoch predchodkýň líši minimálne tým, že tentokrát je vyrozprávaný z dvoch pohľadov - Tris a Tobiasa, a keďže sa viacerí čitatelia anglického originálu sťažovali na to, že nedokázali rozlíšiť, v ktorom pohľade sa práve nachádzajú, slovenské vydanie jednotlivé časti graficky odlíšilo. I tak som sa však nedokázal zbaviť pocitu, že Tris a Tobias mi pripadali navlas rovnakí. Na mieste Veronicy Roth by som im dodal väčšiu hĺbku a výraznejšie ich rozlíšil, no je to iba môj subjektívny pocit. Aj keď je Experiment pokračovaním úspešných dvoch častí, je to úplne iná kniha než Divergencia a Rezistencia. Už od samého začiatku sa tak aj správa - a to, čo sa viacerým môže zdať ako nemastná a neslaná dvestovka strán, v pravom zmysle hrá úlohu cesty ku veľkému finále

"Pozerám sa za ňou, až kým jej blonďavá hlava nezmizne za rohom, a pripadám si odhalený, ako keby už nezostalo nič, čo ma ochráni pred bolesťou."

Ako už možno tušíte, najviac z celého Experimentu som si užil (v tomto prípade to však nie je správny výraz) posledné strany, v ktorých, aj keď veľmi emotívnym spôsobom, autorka sériu ukončila. Myslím, že každého sa záver svojím spôsobom dotkne - niektorých rozplače, iní budú sklamaní, že sa ich obľúbená séria končí. Nemožno si nahovárať, že táto trilógia je len jednou ďalšou dystópiou. Veronica Roth spravila vynikajúcu robotu a vyrovnať sa jej môže azda len Suzanne Collins a jej Hry o život

Ak ste fanúšikom kníh Veronicy Roth, rozhodne neváhajte ani nad Experimentom. Dnes ju nájdete už v každom kníhkupectve a vďaka krásnej obálke si ju určite všimnete aj zdiaľky. Síce sa nejedná o najlepšiu časť série - aspoň z môjho pohľadu - tešte sa na dávku akcie, nezabudnuteľných momentov a najmä sa psychicky pripravte na to, že sa končí jedna z vynikajúcich trilógii.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Experiment si môžete kúpiť trebárs v kníhkupectve ePlanet.sk

Komentáre

  1. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Knihu ešte nemám,ale jej kúpenie a čítanie stále odkladám :D Viem že to bude bomba, ale ešte nechcem koniec, dám tomu pár týždňov a potom to vychutnám :3

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale