Moja knižnica, moje všetko

Už dlhšie som rozmýšľal nad témou nejakého článku na zamyslenie, pretože veľa z vás mi písalo, že by práve takýchto článkov uvítalo viac. A aj podľa seba viem, že keď sa takýto článok v blogosfére objaví, vždy si ho rád prečítam. A potom som si povedal... prečo nenapísať niečo úplne jednoduché, niečo o "stvoreniach" (ak ich tak možno nazvať), ktorým venujem svoj pohľad niekoľkokrát za deň?

Knihy, knihy a ďalšie knihy

Knihy... To slovo v každom človeku vyvolá iný pocit. U starých mám niečo múdre, niečo, na čo by sme mali klásť my mladí väčší dôraz a u mladých možno niečo, čo musíme každodenne vláčiť do školy alebo niečo, čo na konci polroka vždy odpíšeme z referátov do čitateľského denníka. A potom sú tu takí, ktorí o čítanie majú väčší záujem, takí, ktorým knihy často spríjemňujú voľné chvíle a dokážu v nich nájsť svoj alternatívny svet. Myslím, že môžem pyšne povedať, že patrím práve do tejto kategórie. A naozaj, knihy sú moje všetko a niet nad pohľad na moju knižnicu, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou mojej izby. 

Práve preto preferujem tlačené knihy. Čítačka je super, zmestia sa do nej tony kníh no... ja si neviem predstaviť, že by som tie štyri metre štvorcové papiera v izbe nemal. Keď som smutný, hodím po nich očkom, poprípade si niektorú obľúbenú obchytkám... a v takomto prípade si myslím, že by mi čítačka pokazila efekt.... radovania, ak je to to správne slovo. A to nehovorím ani o vôni nového papiera a všetkých tých veciach, ktoré nám čítanie spríjemňujú. Práve preto som v poslednej dobe trochu skleslý, lebo si na čítanie pri tom množstve učenia sa a písomiek málokedy nájdem čas. To je však jednou z nástrah gymnazistov a keďže som sa na to štúdium dal, nebudem sa vzdávať a zvládnem to! :-)

Moja obľúbená kniha

Na to, aby sa kniha stala mojou obľúbenou, nemusí byť svetovým trhákom. Čo som si všimol, obľúbil som si práve také, ktoré neboli extra výnimočnými a ultra-super geniálnymi. Stačí mi, ak sa skamoším s hlavným hrdinom (hrdinkou), ak sa mi kniha dobre číta, má v sebe pekné myšlienky a autor(ka) vie do nej dať niečo, vďaka čomu si ma získa. Ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása. :-) Možno viete, že zbožňujem young adult žáner, mám v obľube fantasy bytosti a všetko nadprirodzené, čo však nie je príliš zložité, pretože keď sa v príbehu stratím, a akoby moja biologička povedala - neviem, o čom autorka točí -, dobrý bod u mňa dielo nezíska.

S čím som začínal ja

Bolo to síce pár rokov dozadu (a veru dobrých pár rokov), no pamätám si na to ako na včera. Ešte som možno nevedel, čo je to ten Martinus, ktorý tú dobrú knihu predáva, ale keďže o nej písali v mojom (vtedy ešte obľúbenom) Kamarátovi, musela to byť pecka. S týmito slovami som si od mamči tých 500 korún vyžobral (doslova) a TESCU si ju kúpil. Há! Tipovali ste Súmrak? Veruže to bol on. A potom som si vyžobral Nov, opäť mi ho kúpili v Tescu (sranda no...), a tak sa postupne začala rozrastať moja knižnica. Aj keď spočiatku vďaka Upírskym denníkom, ale o tom potom. No moja zbiera nabrala rozmery až pár mesiacov po založení blogu, keď som sa v knihách začal lepšie orientovať a vyberať si, čo je dobré a čo nie.

A pamätám si, aký som bol vtedy unesený, že čo to tá MAyerová (sranda, že som až po roku zistil, že je to Meyerová, nevadí.... :D) píše, o to viac potom sklamaný, keď som ešte na rodičovskom kompe kukal film, lebo som si celý príbeh predstavoval úplne inak. Boli to super časy, to sa musí uznať. Teraz je to už úplne iné. Knihy sú viac propagované, vydáva sa ich oveľa väčšie množstvo a celkovo to vnímam inak než vtedy. Treba však povedať, že to bolo super dospievanie. A čo som tým vlastne chcel povedať? Čítajte, čítajte veľa a radujte sa z kníh. No a čo keď sú to trebárs Upírske denníky. Keď vás bavia, nenechajte si ich odoprieť. Pretože iba ak vám robia radosť, iba vtedy splnia svoj účel.