piatok, 1. septembra 2017

RECENZIA: Sorbetové dievča (Claire Hennessyová)

Ústrednou témou väčšiny kníh, ktoré sú určené pre skupinu tzv. mladých dospelých čitateľov, je láska, prvé zlomené srdcia, hádky, nezrovnalosti v rodine, a teda problémy, s ktorými mladí ľudia bežne prichádzajú do kontaktu. Máloktorá z takýchto kníh ale rieši jeden z problémov, ktorému čelí množstvo mladých (no nielen tých) dievčat. Len malé percento autorov vo svojich knihách totiž spomína anorexiu, bulímiu a nízke sebavedomie dievčat, ktoré súvisí s podceňovaním vlastnej osoby. A práve Sorbetové dievča, jedna z nových kníh z produkcie spoločnosti AlbatrosMedia, sa venuje takejto problematike. Hennessyová však k tejto téme zvolila celkom iný prístup a vo svojej knihe niekoľkokrát zariskovala. Sorbetové dievča dozaista nie je obyčajným románom. Hlavným rozprávačom je Annabel, ktorá dostala od svojej šéfky netradičnú úlohu. Má pomôcť istému dievčaťu, Julii, ktorá trpí nadváhou. Nič by na tom nebolo čudné... až na to, že Annabel už tri týždne nežije. Zomrela totiž na anorexiu. 

"... dospelí sú presvedčení, že pravidelná kontrola je potrebná. Akoby všetci mali rovnakú príručku o tom, ako dosiahnuť, aby naše životy – a smrť – boli v súlade s ich čudnými predstavami o tom, ako sa máme zdokonaľovať. Byť čoraz lepšími. Uzdravovať sa. Aj keď na to posledné už nemáme šancu."
Musím povedať, že ma anotácia tejto knihy zaujala. Najmä preto, že som sa z nej o románe skoro nič nedozvedel. Prečítal som si však množstvo rozporuplných názorov, a preto som si povedal, že dám tejto knihe šancu. Už spočiatku som si všimol, že nepôjde o obyčajný príbeh. Autorka totiž zvolila netradičný štýl a jednotlivé kapitoly, ktoré boli krátke (aj vďaka tomu knihu prečítate veľmi rýchlo) obohatila aj o rôzne prepisy SMS komunikácie alebo číslované zoznamy. Je pravdepodobné, že sa v príbehu na začiatku neraz stratíte – a nebudete vedieť, kam dejová línia vlastne smeruje. Viacerých to možno odradí a nejedného z vás kniha vôbec nezaujme. Námet bol originálny, no v prípade Sorbetového dievčaťa netreba mať vysoké očakávania. 

Nejedenkrát som sa pristihol pri tom, že ma zápletka nudila a na môj vkus bola až príliš komplikovaná. A ako to s Júliou vlastne dopadlo? Vyliečila sa? Autorka v knihe necháva viaceré otázky nezodpovedané a čitateľ si ich odpovede musí domyslieť sám. Čo však na tomto diele hodnotím pozitívne, bolo vykreslenie mladých ľudí. Zobrazuje ich pozitívne, ale aj negatívne stránky. Upriamuje pozornosť na ich nedostatky a najmä ich neidealizuje (ako to môžeme vidieť v iných knihách pre mladých). Na druhej strane ale musím povedať, že som si hlavné hrdinky neobľúbil. Síce mi ich bolo ľúto, knihe chýbala akási iskra, vďaka ktorej by som celý príbeh prežíval spolu s nimi. Už neraz sa mi totiž potvrdilo, že prílišné experimentovanie knihe iba ublíži

"Ženy nie sú len na to, aby sa na ne ľudia dívali. Myslím si, že s touto myšlienkou by súhlasila aj Julia. Dočerta! V jej mysli trávim priveľa času. Potrebovala by som, aby tu bol niekto iný, kto mi rozumie. Potrebujem uniknúť." 

Na knihe hodnotím pozitívne najmä fakt, že sa venuje téme anorexie a bulímie, o ktorej mnoho mladých ľudí nemá (alebo nechce mať) dostatok informácií. Určite nejde o bezchybný román, ktorý sa bude páčiť každému čitateľovi. Ak však máte chuť na oddychové čítanie, ktoré sa nesústreďuje iba na tuctové problémy mladých, ale naopak disponuje nevšednou zápletkou, kniha by vás mohla zaujať. Je ale veľká škoda, že autorka dostatočne nevyužila potenciál, ktorý v sebe Sorbetové dievča nesie. Užil by som si ju v takom prípade určite viac. 
Za recenzný výtlačok ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia
Zdroj obrázkov: weheartit.com
nedeľa, 27. augusta 2017

RECENZIA: Pod maskou (Senta Andok)

Čo sa stane, keď v ťažkej chvíli stretnete nesprávneho človeka? Martinovi Mayerovi sa to prihodilo a na takéto stretnutie doplatil životom. Koho však za zbytočnú smrť potrestať, keď o osude nedospelého mladíka rozhodla guľôčka na rulete? Z Martinovho najlepšieho kamaráta sa stáva bezdomovec. Túla sa bezcieľne životom a stará sa o starca, ktorý nesie v sebe vinu za smrť žiaka. Jedného dňa sa však Petrov život zázračne zmení. Začína žiť dvojakým životom plným klamstiev a falošných ilúzií. Zapletie sa s čudáckym falšovateľom dokladov a odrazu sa ocitne v centre záujmu médií. Kto je záhadný hrdina v maske klauna a ako súvisí so samovraždou obľúbenej popovej hviezdy? Prípad dostáva na starosť detektív Vlčák a Peter zisťuje, že sprvu nevinná hra sa mení na jeho nočnú moru...

„...možno nebol psychológ, ale jednu vec vedel naisto – každý má svoju cenu. Niekto väčšiu, iný menšiu, no nepoznal človeka, ktorý by nemal hranicu, kedy vymení čestnosť za bohatstvo.“

Hneď na úvod musím povedať, že len málokedy čítam knihy slovenských autorov. Musí to byť naozaj výnimočný príbeh, aby ma daná kniha zaujala. Keď som sa však dostal k románu Pod maskou, jeho anotácia na mňa pôsobila rozporuplne. Na jednej strane ma zaujala, keďže príbeh vyzeral zaujímavo, no na strane druhej som sa obával, že bude román akousi všehochuťou všetkého možného. Vďaka spomínanej anotácii som totiž nevedel, čo od knihy čakať. Do dejovej línie som sa ale dostal veľmi rýchlo, najmä pre zaujímavý štýl autorky. A v neposlednom rade aj preto, že som nemal ani poňatia, čo sa odohráva pred mojimi očami. Taktikou Senty Andok je totiž neprezradiť čitateľovi všetky podrobnosti hneď na rovinu. Necháva ho v napätí, núti ho rozmýšľať. Isté súvislosti však ostávajú iba v jej hlave, a toto je jedna z výhrad, ktoré k danej knihe mám. Hoci oceňujem, že vytvorila pútavý úvod do príbehu, očakával by som, a určite nebudem sám, však isté vysvetlenie niektorých súvislostí, ktoré tvorili hlavnú dejovú líniu. Neraz som sa totiž musel iba domnievať, ako to v skutočnosti bolo – a prečo daná postava skončila tam, kde skončila. 

„Najhoršia bola bezmocnosť. Dôvera, ktorú si Peter budoval, sa zosypala ako domček z karát a on s tým v danej chvíli nemohol nič urobiť.“

Aj napriek tomu, že ide o začínajúcu mladú spisovateľku, vytvorila pozoruhodné dielo. Jej štýl nie je kostrbatý a čitateľ si môže neraz všimnúť, že mala dejovú líniu dokonale premyslenú. Možno sa však bude musieť vrátiť späť a pripomenúť si detaily, ktoré predtým prehliadol. A presne toto je fakt, ktorý som na diele ocenil najviac. Pod maskou nie je klasickou oddychovou knihou, ktorá rieši jeden problém. Ide o komplexný príbeh, na ktorý sa autorka nielenže dobre pripravila, ale takisto doň vložila množstvo zaujímavých myšlienok a životných právd. Aj vďaka nim má kniha oveľa väčšiu výpovednú hodnotu

„Peniaze sú nevyhnutnosťou, potešením i závislosťou. Čím viac ich človek má, tým viac ich chce.“

Hoci bol román písaný v tretej osobe, autorka dokonale vykreslila postavu Petra, ktorý je hlavným hrdinom príbehu. Poukazuje na život mladého človeka, ktorý sa ocitol bez domova a na ulici. Takisto na to, ako sa týmto náročným životom doslova „prediera“. Zobrazuje jeho vytrvalosť a odhodlanie nevzdávať sa ani v tých najťažších chvíľach. Vykresľuje niekoľko momentov, kedy sa Peter ocitá v hraničných situáciách – vo chvíľach, kedy musí hlavná postava rozhodovať o svojom živote. Pretože aj jedno malé rozhodnutie môže ovplyvniť to, kým a v neposlednom rade aj čím bude. 

„...nech už budeš kdekoľvek, s kýmkoľvek, bohatý či chudobný, mladík alebo starý pán, v elegantnom obleku či obnosených šatách, podriadený, nadriadený, obklopený priateľmi alebo sám, nikdy nezabudni na to, aký si bol, keď si nemal nič. Nezabudni, odkiaľ si prišiel, odkiaľ pochádzaš. Lebo odev dotvára obraz, ale človeka robí charakter.“

Román Pod maskou ma príjemne prekvapil a nebudem klamať, ak poviem, že aj šokoval. Určite som nečakal, že sa na slovenskom trhu objaví niečo podobné. Zápletka príbehu nebola rovnaká ako v iných knihách pre mladých. Román sa neodvoláva iba na jeden fakt, rieši komplexnú sieť vzťahov – zobrazuje citový vzťah medzi Petrom a starcom, medzi Petrom a Lindou, dievčaťom, do ktorého sa zamiloval, medzi Petrom a Kápom, ktorý hlavnej postave dáva náročné úlohy, a v neposlednom rade medzi Petrom a jeho svedomím – kedy si musí sám uvedomiť, či to, čo robí, naozaj stojí za to. A či to má nejaký význam. Určite však má význam prečítať si daný román a urobiť si naň vlastný názor. Prajem pekné čítanie! 

Zdroj obrázkov: weheartit.com
utorok, 22. augusta 2017

RECENZIA: Keď som ťa stratila (Kelly Rimmerová)

Kelly Rimmerová debutovala na Slovensku svojím románom Spoznal som ťa bosú, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar v máji tohto roku. Len nedávno sa k spomínanej knihe pridal aj druhý autorkin román, tentokrát s názvom Keď som ťa stratila. Nesie sa v podobnom duchu ako jeho predchodca.

Molly je dcéra multimilionára, Leo zasa novinár, ktorý vyšiel z chudobných pomerov. Keď stretne Molly, obaja sa do seba zaľúbia a vezmú sa aj napriek nesúhlasu jej rodiny. Majú pocit, že sú neporaziteľní a spolu dokážu dobyť svet. Všetko sa ale zmení, keď Leo odíde na nebezpečnú misiu do Sýrie, kde takmer príde o život a definitívne stratí pamäť. Molly sa všemožne snaží pomôcť mu získať stratené spomienky na chvíle, ktoré spolu v minulosti strávili, no problém je v tom, že pred Leom niečo tají. Oddanú ženu pri jeho posteli iba predstiera a on netuší, že ich manželstvo bolo už dávno pred jeho zranením v troskách. Čo ak sa Leovi vráti pamäť úplne a z minulosti sa mu vybaví viac, ako by chcela? Príde potom o muža, do ktorého sa zaľúbila po druhý raz?

"...nezáleží na tom, kde človek začína svoju životnú púť, lebo je len v jeho rukách, akou cestou sa vydá." 

Hoci Rimmerovej už predtým vyšla kniha v slovenskom preklade, Keď som ťa stratila bolo prvým románom, ktorý som od tejto autorky čítal. Zaujala ma totiž anotácia príbehu, ktorá sa mierne podobala na knihy iných autoriek (trebárs Liane Moriarty či Jojo Moyes), ktoré som predtým čítal. Aj tie totiž riešili podobný problém – v manželstve, v rodine alebo vo vzťahu medzi mužom a ženou. Rimmerová však poňala túto problematiku svojsky a už od samého začiatku striedala viaceré línie príbehu. Spájala minulosť so súčasnosťou a pohľad Lea, ktorý stratil pamäť, a Molly, ktorá vidí v tejto situácii príležitosť na obnovu skrachovaného manželstva. Hoci jej išlo o ozvláštnenie príbehu, čítanie tým vo veľkej miere skomplikovala. Neraz som sa totiž stratil v tom, v akom časovom období sa daná situácia vlastne odohráva.

"Možno sme mali pred sebou ťažký boj a za 
sebou škaredú minulosť – na ktorú som sa ešte
 nerozpamätal –, no nemal som z toho strach. 
Pretože ak v mojom živote niečo stálo za to, aby 
som o to bojoval, tak to bola Molly." 

Ďalšiu z výhrad mám k pútavosti príbehu. Hoci knihu s odstupom času hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, v románe sa vyskytovalo niekoľko zbytočných pasáží a hluchých miest, ktoré vývoj hlavnej dejovej línie zbytočne spomaľovali. Mal som pocit, akoby mi v knihe niečo chýbalo. Akási reálnosť alebo iskra, vďaka ktorej by som sa do príbehu lepšie vžil, nevedel sa od neho odtrhnúť a v neposlednom rade sa aj vcítil do hlavných hrdinov. Čo ale musím pochváliť, bolo množstvo pekných myšlienok, ktoré Rimmerová do svojej knihy vložila. Čitateľ ich nájde v knihe niekoľko a mnohé z nich ho prinútia sa aspoň na chvíľu zamyslieť.

"...pretože taká je láska. Môžete ju zneužívať, otupiť, zahaliť do nenávisti či z celej sily sa snažiť ju zničiť. Ale ak sa vo vás raz rozhorela, jej plamienok vo vás planie už navždy." 

Keď som ťa stratila určite nie je bezchybným románom, ktorý by do literárneho sveta priniesol niečo nové. Aj napriek niekoľkým výhradám, akými bolo nadmerné striedanie časových línií a nedostatočné vykreslenie hlavných postáv, však môžem povedať, že som si jeho čítanie užil. Autorka nabáda čitateľov, aby verili na druhé šance. Aj to, čo sa nám napohľad zdá nereálne a stratené (či už je to vzťah alebo nová životná príležitosť), totiž môže mať šťastný koniec. Stačí iba veriť. Ja pre zmenu verím, že kúpu tejto knihy nebudete ľutovať. Prajem pekné čítanie!

Zdroj obrázkov: weheartit.com 
štvrtok, 10. augusta 2017

Keď svet Harryho Pottera znovu ožije | Fantastické zvery, metlobal a rozprávky barda Beedla v novej edícii

Vždy, keď sa ma niekto spýta, aká je moja najobľúbenejšia kniha, nikdy nedokážem s určitosťou vybrať jeden najlepší titul. A preto spomeniem viaceré série, ktoré mi prirástli k srdcu. Ako isto tušíte, jednou z nich je aj Harry Potter, ktorý naozaj patrí medzi moje TOPky. Možno aj preto, že sa tento čarodejnícky svet neustále rozrastá o nové a nové knihy – či už o darčekové vydania, knihy s novými obálkami, ilustrované edície, scenár k Prekliatemu dieťaťu a množstvo iných. Medzi tie najnovšie patrí aj nové vydanie troch útlych knižiek. 

Práve tie by mali byť súčasťou zbierky každého fanúšika tohto čarodejníckeho sveta. Fantastické zvery, Metlobal v priebehu vekov a Rozprávky barda Beedla totiž vyšli len pred pár dňami v novej edícii, ktorá rozhodne stojí za to. Musím sa však priznať, že som tieto knižky až do ich nového vydania nevlastnil. No keď som sa dozvedel, že vyjdu v takejto krásnej edícii, neváhal som ani sekundu. Všetky tri majú niečo vyše sto strán a text, ktorého nie je veľa, bol doplnený novými ilustráciami. Aj staré vydanie týchto knižiek malo svoje čaro, a najmä viac učebnicový charakter, no táto verzia ma osobne zaujala viac. 


Viacerí ľudia tvrdia, že nekonečné vydávanie nových a nových kníh má iba peňažný účel a diela nepredáva ich kvalita, ale marketingová značka. V prípade Harry Pottera však s takýmto tvrdením nemôžem súhlasiť. J. K. Rowlingová svoj čarodejnícky svet premyslela do poslednej bodky. Nielenže vymyslela hlavnú dejovú líniu, na ktorej je postavená celá séria, vymyslela takisto svet Fantastických zverov, ktoré sa dostali na jeseň do kín. Dôkazom jej originality je aj samotná príručka fantastických zverov, ktorá obsahuje abecedný zoznam fantastických bytostí, s ktorými sa vo svete Harryho Pottera môžeme stretnúť. Nehovoriac o dejinách metlobalu, vývoji čarodejníckej metly či prehľade metlobalových družštiev sveta, ktorý takisto pochádza z hlavy J. K. Rowlingovej. 

No zo všetkých troch kníh, ktorých ilustrácie môžete vidieť na fotografiách, ma zaujali najviac Rozprávky barda Beedla. Tie prinášajú originálne poviedky z čarodejníckeho sveta, doplnené o mravné ponaučenie a ich následný výklad Albusa Dumledora, aby tieto rozprávky boli zrozumiteľné aj pre mladšieho čitateľa. Zaujala ma tiež myšlienka, že výťažok z týchto troch kníh autorka investuje do svojich organizácií, ktoré pomáhajú deťom v núdzi a prinášajú "svetlo do ich domovov". Aj to je jeden z faktov, ktoré ma presvedčili o dobrom a úprimnom zámere J. K. Rowlingovej. Ak dá totiž niekto do svojho diela srdce a kúsok zo seba, čitatelia to veľmi rýchlo zistia. Práve preto mám túto sériu tak rád a práve preto sa k nej vždy s radosťou vraciam. Ak ste aj vy fanúšikom Rokfortu, fantastických bytostí a sveta Harryho Pottera a tieto tri útle knižky ešte nevlastníte, nemali by ste dlho váhať. Ja som svoje rozhodnutie zaobstarať si ich určite neoľutoval. :-) 

Zdroj obrázkov: vlastné fotografie 
pondelok, 31. júla 2017

RECENZIA: Vesmír na pleciach (Jennifer Nivenová)

Človek si nemôže vybrať, aký sa narodí. Nemôže si zvoliť farbu svojej pleti, telo, rodinné pomery, ani či svoj život prežije v zdraví alebo v chorobe. Libby Stroutová a Jack Masselin sú napohľad úplne rozdielni tínedžeri. Zatiaľ čo Libby má problémy s nadváhou, každý sa jej v škole smeje a pred niekoľkými rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta, Jack nemá s prestížou problém. Je šarmantný a vie, ako ohúriť každé dievča. Aj on však vo svojom vnútri skrýva tajomstvo – svoju chorobu, kvôli ktorej nedokáže rozoznávať ľudské tváre. Najprv to vyzeralo tak, že si spolu nebudú nikdy rozumieť. Zazerajú po sebe a nedokážu ani prehovoriť s tým druhým. No potom sa udeje niečo zvláštne... a keď sa obaja spoznajú lepšie, zistia, že majú toho spoločného oveľa viac, než spočiatku tušili... 

Viacerí umelci tvrdia, že inšpiráciu pre napísanie svojich diel alebo pre vystúpenie na javisku divadla hľadali práve v tých najťažších životných chvíľach, ktoré sprevádzalo množstvo (prevažne negatívnych) emócií. Práve tie podnietili ich tvorbu a dodali jej reálnosť a hodnovernosť. Jennifer Nivenová knihu Vesmír na pleciach napísala taktiež v zložitej životnej situácii – v okamihu, keď prišla o vlastnú matku. Ťažko povedať, či sa práve tento fakt podpísal na jej pochmúrnosti. S určitosťou však môžem tvrdiť, že bol Vesmír na pleciach plný emócií, pocitov šťastia, ale rovnako aj dlhotrvajúceho zármutku

„...aj keď zlomené srdce bolí ako ďas, je to lepšie, ako necítiť vôbec nič.“

Už dávno som nečítal knihu, ktorá by ma do takej miery poburovala. Nebolo to ale tým, že by sa mi tento román nepáčil. Nepáčil sa mi skôr postoj, ktorý zaujali jednotlivé postavy voči Libby. Ubližovali jej krutými prezývkami a správali sa k nej ako k handre. Ten, ktorému sa v detstve rovesníci z akýchkoľvek dôvodov smiali, pochopí, aké náročné muselo byť pre hlavnú hrdinku toto životné obdobie. Ako autorka v závere knihy tvrdí, prešla si podobným detstvom, a aj vďaka tomu dokázala postavu Libby reálne vykresliť. Kvôli všetkým spomenutým faktom som sa do osudu hlavnej hrdinky vedel naplno vžiť. A hoci som si neprešiel tým, čím Libby, mal som pocit, akoby som každú jednu ranu prežíval spolu s ňou

Román Vesmír na pleciach však nemožno označiť ako vyslovene smutný. Isteže obsahuje pasáže, ktoré vo vás vyvolajú množstvo emócií a ktoré vás podnietia k činnosti. Kniha ale obsahuje aj viaceré momenty, ktoré vás rozosmejú a potešia. Nivenová dávkovala „všetko s mierou“ a na románe som ocenil najmä jeho inakosť. Nielenže jednotlivé kapitoly nemali viac než dve-tri strany (keďže neustále striedala rozprávačov – Libby a Jacka), príbeh sa navyše snažila odľahčovať. Akoby to, čo sa v knihe dialo, bolo úplne normálne – a akoby sa hlavné postavy naučili žiť so svojím osudom. Autorka tým poukazuje aj na to, že nikto z nás nie je dokonalý a každý v sebe skrýva niečo, čo ho robí odlišným, no zároveň i jedinečným. 

„Všetky hviezdy vyzerali rovnako, ako keby bola 
obloha plná tvárí. Povedal som si, že Libby je
 jedna z tých hviezd. Jednu som si vybral, pomenoval 
ju po nej a pozeral sa na ňu tak dlho, ako 
som vydržal. Potom som žmurkol.
Zostaň. Zostaň. Zostaň.
Nechoď preč.
No zmizla.“

Vesmír na pleciach bol v poradí druhou knihou, ktorú som od Jennifer Nivenovej čítal. Zatiaľ čo Všetky skvelé miesta, jej prvý román, ma príjemne prekvapili, no nepovažoval som ich za nezvyčajné ani prelomové čítanie, Vesmír na pleciach vo mne niečo zlomil. Akoby ma prinútil prehodnotiť svoj postoj k životu – a uvedomiť si, že nič netrvá večne. Takisto aj to, že netreba mať voči ľuďom predsudky a aj človek, ktorý sa vám v napohľad ničom nepodobá, sa môže stať jedného dňa vaším priateľom. Pevne verím, že si knihu užijete minimálne tak, ako sa to podarilo mne. Vopred prajem pekné čítanie!

Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj
utorok, 25. júla 2017

RECENZIA: Mlč ako hrob (Brad Parks)

Sudca Scott Sampson vedie dokonalý život. Má prestížnu prácu a žije v kruhu milovanej rodiny. Ako každú stredu aj teraz sa chystá vyzdvihnúť svoje šesťročné dvojčatá zo škôlky, keď v tom jeho deti záhadne zmiznú. Zazvoní mu telefón a ten znamená začiatok nočnej mory. Niekto sudcu varuje, že ak sa počas najbližšieho pojednávania nebude riadiť jeho pokynmi, trest bude krutý ‒ a on svoje deti už neuvidí. Scott zrazu nevie, komu môže veriť. Obavy, podozrenia a nervozita sa stupňujú a v manželstve im to začína škrípať. Scott si zrazu nie je istý ani vlastnou ženou. Napriek tomu sa s Alison nezastavia pred ničím, aby deti dostali späť, bez ohľadu na to, akú cenu za to zaplatia. Ak ich chcú ešte vidieť živé, musia mlčať ako hrob

Keď som prvýkrát otvoril túto knihu, nemal som príliš veľké očakávania. Anotácia príbehu ma síce zaujala, no nemal som z nej pocit, že by na mňa čakalo niečo prevratné. Mlč ako hrob s odstupom času naozaj nemôžem označiť ako prevratný román. Aj napriek tomu ma však príjemne prekvapil a už od prvej kapitoly som si jeho čítanie užíval. Brad Parks totiž píše zaujímavo a bolo vidieť, že má na konte už nejeden román.

"Nervy môže stratiť vždy len jeden 
rodič, nikdy nie obaja naraz."

Čo sa mi na Mlč ako hrob páčilo najviac, bol spôsob, akým Brad Parks dávkoval napätie. Neustále totiž dejovú líniu zamotával a až do poslednej chvíle som si nebol istý, ako sa román skončí. Oceňujem tiež vykreslenie hlavnej postavy, ktorú som si veľmi rýchlo obľúbil. Autor vás neraz prinúti vžiť sa do role sudcu Scotta Sampsona. Ako by ste sa zachovali na jeho mieste? Uprednostnili by ste vlastné deti pred kariérou? Parks takisto poukazuje na to, aké je dôležité zachovať si v podobných situáciách chladnú hlavu a nekonať bez rozmýšľania. Každý krok vedľa totiž mohol Scotta pripraviť o deti, rodinu a v neposlednom rade aj o prácu či kariéru. A práve toto sa mi na knihe páčilo najviac ‒ že nebola zameraná iba jedným smerom a autor sa v problematike, o ktorej písal, veľmi dobre vyznal.

Ak by som mal zhodnotiť priebeh akcie v románe Mlč ako hrob, určite by som vyzdvihol najmä poslednú štvrtinu knihy, kedy všetko odrazu nabralo rýchly spád. Autor v nej odpovedal na viaceré otázky čitateľa a nezabudol ani na emócie. Záver knihy totiž mierne zdramatizoval. Hoci sa mi veľmi páčila prvá štvrtina príbehu, práve jeho koniec ma zaujal najviac. Nedá mi nespomenúť niekoľko hluchých miest uprostred knihy. Tie som ale dokázal prehliadnuť, vzhľadom na všetky pozitívne stránky tohto románu. 

"Až tvárou v tvár smrti si človek uvedomí, čo je preňho najdôležitejšie." 

Mlč ako hrob nie je bezchybným románom, ktorý by prinášal prevratný príbeh, avšak dozaista splnil moje očakávania. Nešlo o obyčajné krimi dielo a práve jeho hodnovernosť a spôsob spracovania, ktorý zvolil autor pri tvorbe románu, sa zaručili na tom, že som si jeho čítanie užil až do poslednej strany. Ak teda hľadáte nenáročné čítanie a zaujala vás anotácia tohto diela, môžem vám Mlč ako hrob len a len odporučiť! :-)
Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

utorok, 18. júla 2017

RECENZIA: Caraval (Stephanie Garberová)

Zaspomínajte si na malú chvíľu na svoje detstvo. Milovali ste kúzelníkov, magickú šou a cirkusy? Túžili ste byť aspoň na okamih ich súčasťou? Stephanie Garberová vám to prostredníctvom Caravalu umožní. Scarlett chcela magický Caraval vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí.

Slovenské vydanie magickej knihy Caraval sa očakávalo už niekoľko mesiacov. Román si totiž získal tisícky priaznivcov po svete, no takisto aj svojich odporcov, vďaka ktorým vznikli na knihu rôznorodé reakcie. Keďže ma originálny nápad príbehu zaujal, v neposlednom rade aj samotná obálka, rozhodol som sa dať knihe šancu. A určite to neľutujem

"Každý človek má moc zmeniť svoj osud, ak v sebe 
nájde dostatok odvahy bojovať za to, po čom 
prahne zo všetkého najviac." 

Hneď na úvod musím povedať, že na mňa autorkin štýl zapôsobil už na prvých stranách. Garberová sa doslova hrala so slovami, vytvárala netradičné prirovnania a neustále ma nútila čítať ďalej. Práve vďaka tomu som sa veľmi rýchlo prelistoval prvou polovicou knihy. Na fantasy príbehoch mám rád najmä to, že majú autori voľnú ruku v interpretácii prostredia, magického sveta a jeho postáv. Autorka túto možnosť využila veľmi dobre a z originálneho nápadu, s ktorým sa v kníhkupectve tak často nestretnete, vyťažila čo najviac. Bolo navyše vidno, že mala dopredu všetko dobre premyslené. Na Caravale ma zaujalo aj to, že primárnym motívom nebola romanca medzi dvoma ľuďmi. Prvok mladej lásky nájdete aj v tejto knihe, avšak nejde o ústredný motív príbehu. 

"Každý jeho dotyk v nej vyvolával farby, ktoré dosiaľ nikdy nevidela. Farby mäkké ako zamat a ostré 
ako iskry, z ktorých sa rodili hviezdy." 

Čo by som však knihe vytkol, je hlavná postava, ktorá sa viackrát správala zvláštne a nevhodne. Uprostred knihy sa takisto vyskytovalo niekoľko hluchých miest, ktoré vývoj dejovej línie spomaľovali. Avšak ak si tieto hluché miesta odmyslíte, čoskoro doslova vhupnete do rýchleho kolobehu udalostí, ktoré sa odohrali v druhej časti príbehu. A zatiaľ čo v prvej polovici knihy autorka vykreslovala celé prostredie príbehu, v tej druhej stavila na akciu. Veľkou výhodou knihy bola jej nepredvídateľnosť. Hoci niektorí čitatelia tvrdia, že pri knihe nemuseli vôbec rozmýšľať a záver príbehu čakali, mňa autorka prekvapila. Práve koniec románu obsahuje nečakaný zvrat, ktorý vás prinúti siahnuť aj po pokračovaní. Dátum jeho vydania však zatiaľ známy nie je.
Román Caraval ma veľmi príjemne prekvapil a aj keď mal zopár nedostatkov, čítanie knihy som si užil. Odporučil by som ju všetkým tým, ktorí hľadajú fantasy príbeh a chcú na chvíľu ujsť z reality. Caraval na svojho návštevníka pôsobí reálnym dojmom, no i tak je to iba hra. Veď sa o tom presvedčte sami! Prajem pekné čítanie. :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.
Zdroj obrázkovzdroj
pondelok, 26. júna 2017

Blogovanie ako radosť a prostriedok zisku | Natasha Courtenayová-Smithová: Blog za milión

Keby ste sa ma spýtali, kedy som si založil svoj prvý blog, odpovedal by som, že to bolo veľmi dávno. Keďže si presný dátum nepamätám, pozrel som sa teda do archívu. Môj prvý blog vznikol v lete roku 2011, teda pred šiestimi rokmi. Odvtedy som vyskúšal viaceré platformy a nakoniec skončil na blogspote, kde pôsobím dodnes. Blog som si založil preto, pretože sa mi páčila vízia podeliť sa so svojimi pocitmi z kníh aj s ostatnými čitateľmi. Takisto som rád navštevoval aj ďalšie slovenské blogy venované knihám. Písanie som považoval za jeden zo svojich koníčkov. A keďže som ich mal veľa a nikdy pri žiadnom dlho nevydržal, určite by som nepovedal, že blogovať budem tak dlho. 

"Spustiť blog je najľahšie, no udržiavať ho patrí medzi najťažšie veci na svete."

Začiatky boli pre mňa ťažké a asi najnáročnejším bolo hľadanie inšpirácie pre jednotlivé príspevky. Vo veľkej miere mi pomohli ostatní blogeri a celá knižná blogosféra ‒ či už v prípade štruktúry recenzií, rôznych meme alebo ohľadom tematických článkov. Bolo pre mňa ťažké prísť s niečím, čo tu ešte nebolo.  Aj toto je jeden z problémov, s ktorými musí bloger, ale aj každý, kto sa venuje písaniu, ustavične bojovať. Ako Natasha Courtenayová-Smithová spomína vo svojej publikácii Blog za milión (ktorá vychádza už zajtra), ide o jeden zo syndrómov každého blogera. A práve spomínaná kniha má blogerovi pomôcť, jednak pri založení blogu, pri tvorbe jeho obsahu, ale takisto aj pri využívaní sociálnych sietí a parametrov, vďaka ktorým sa stane blog pre svojho autora nielen vášňou a radosťou, ale aj prostriedkom zisku. Každý by predsa túžil vlastniť blog, ktorý mu vynesie milióny, no nie? Blog za milión nechce byť príručkou, poskytuje skôr všeobecný prehľad o jeho používaní a pochopení samotnej blogosféry. Kniha je prehľadne členená, v rámci jednotlivých kapitol môžeme nájsť ďalšie podkapitoly a text v odrážkach či tabuľky. 

"Ak vám naozaj záleží na tom, aby ste pri blogovaní dosiahli úspech ‒ či už osobný, alebo podnikateľský ‒, nemôžete uprednostniť jednu oblasť pred druhou. Musíte rozvíjať všetky naraz."

Asi najväčšou prednosťou tohto diela sú rozhovory s ľuďmi z praxe, ktorí vlastnia úspešné blogy. Aj to podporuje dôveryhodnosť a celkovú hodnotu knihy. Autorka nie je obyčajným človekom z ulice. Vyštudovala žurnalistiku a v súčasnosti sa venuje podnikaniu a digitálnym stratégiám. Vo svojom diele sa opiera o marketingové stratégie, vyvracia mýty a využíva mnohé štatistiky, ktoré ilustrujú jednotlivé fakty. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bola pre mňa táto kniha zaujímavá. Treba však povedať, že ju ocenia najmä tí, ktorí si blog ešte len chcú založiť. Mohli by ste si povedať, že blogovať dokáže každý aj bez podobnej príručky. Pravdepodobne by ste mali pravdu, avšak dielo sa snaží svojmu čitateľovi poskytnúť rady, ako byť úspešným a ako na blogu zbohatnúť. Vlastniť blog a vlastniť úspešný blog (alebo vlog) sú totiž dve rozdielne veci. 

"Nerobte to pre cieľ, ale pre cestu, ktorá k nemu vedie."

Jeden z nedostatkov možno nájsť aj v prostredí, v ktorom táto kniha vychádza. Na Slovensku je totiž oveľa ťažšie vytvoriť doménu, ktorá bude svojmu autorovi vynášať "milióny". Situácia v Anglicku, kde publikácia pôvodne vyšla, je trochu iná, no i napriek tomu môže slovenský čitateľ a potenciálny autor blogu nájsť v knihe množstvo užitočných rád, ktoré mu pri blogovaní pomôžu. Dielo sa navyše zaoberá širokou škálou blogov ‒ od webových stránok venovaných životnému štýlu, cez módu až po blogy mamičiek, ktoré v súčasnosti zaznamenali úspech. Blogovanie nie je veľkou vedou. Dôležité je začať a nevzdávať sa po prvom mesiaci... Tak čo, ste pripravení? :-) 
zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj
utorok, 20. júna 2017

RECENZIA: Komu možno veriť (Simon Booker)

Žijeme v dobe, kedy len ťažko dokážeme odhadnúť, kto vraví pravdu a komu môžeme naozaj veriť. Tvrdenia často ovplyvňujú emócie a z úst (nielen) politikov vychádzajú lži a polopravdy. Ústredným motívom románu Komu možno veriť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar pred pár dňami v slovenskom preklade, je práve tematika dôvery, a to, aké náročné je prijať pravdu o tých, na ktorých nám záleží. 

Morgan Vine vždy snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala neposlušnú dcéru Lissu. Jej manželstvo však skrachovalo. Čo ju ale trápi viac, jej láska z detstva, Danny Kilcannon, bol obvinený z vraždy nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl. Obetavo sa preto angažuje za jeho prepustenie. A zatiaľ čo všetko napohľad vyzerá pozitívne a Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu, situácia sa odrazu skomplikuje. O niekoľko dní totiž jej dcéra Lissa bez stopy zmizne. Morgan náhle netuší, komu môže veriť. No čas beží, a v tejto hre je vzácna každá minúta... 

Na románe Komu možno veriť ma zaujalo hneď niekoľko faktov. Tým prvým bola informácia ‒ keďže študujem žurnalistiku ‒, že je ústrednou hrdinkou novinárka, ktorá sa angažuje do vyšetrovania prípadu. Prišlo mi to netradičné (minimálne na slovenské pomery). Meno Simon Booker bolo pre mňa však neznáme, no po krátkom vyhľadávaní som zistil, že je kniha Komu možno veriť jeho debutom. Písaniu sa ale venuje už dlho, keďže tvorí scenáre na profesionálnej úrovni. Musím povedať, že len málokedy narazím na autorov mužského pohlavia. O to viac som ostal prekvapený po zistení, že je kniha písaná zo ženského pohľadu. Bookerovi to však nerobilo žiaden problém. Síce bol pre mňa začiatok románu menej zaujímavý, neskôr ma zápletka príbehu zaujala viac a čítanie som si začal užívať.  

"Dá sa prežiť smrť vlastného dieťaťa? Aký zmysel 
má potom ďalej žiť?" 

Keď som pred chvíľou spomínal, že vo mne anotácia knihy zanechala netradičný dojem, podobné pocity som mal aj pri čítaní samotného príbehu. Autor sa s čitateľom doslova zahráva a až do poslednej chvíle ho drží v napätí. Zápletka sa navyše vyvíjala zvláštnym a nevšedným spôsobom ‒ a ja som sa musel neraz vrátiť späť, keďže som sa vo všetkých tých udalostiach, ktoré sa v príbehu odohrali, zamotal a stratil. Aj napriek tomu, že bol autorov štýl pútavý, som ale v románe narazil na niekoľko hluchých miest. A zatiaľ čo bol záver knihy zvládnutý na výbornú, prvé kapitoly a niekoľko momentov uprostred, ktoré vývoj príbehu spomaľovali, by si zaslúžili dodatočnú úpravu. Azda sa autor zo svojich chýb poučí v druhom pokračovaní série o Morgan Vine, ktoré môžeme v anglickom vydaní očakávať už o dva mesiace. Jeho názov bude Kill Me Twice

Komu možno veriť nie je klasickým krimi príbehom a takisto ani nenáročným oddychovým čítaním. Síce je kniha autorovým debutom, Simon Booker vytvoril zaujímavý príbeh, ktorý však nie je pre každého. Ak máte chuť na nevšednú zápletku a nebude vám prekážať, že sa budete musieť na čítane miestami viac sústrediť, mali by ste dať knihe šancu. Takisto aj vtedy, ak sami často neviete, komu máte veriť. Prajem pekné čítanie! 
zdroje obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

nedeľa, 11. júna 2017

RECENZIA: Nehľadaj ma (Gayle Formanová)

Meno Gayle Formanová nie je na Slovensku neznámy pojem. V preklade jej vyšli viaceré knihy pre mladých – Ak zostanem, Kam zmizla, Iba jeden deň či Bola som tu. Tentokrát však prichádza s knihou pre dospelých, ktorá prináša viditeľne iný príbeh. Román mal nižšie hodnotenie než tie predošlé, avšak keďže ma anotácia príbehu zaujala a knihy G. Formanovej patria medzi moje najobľúbenejšie, neváhal som a pustil sa aj do tej najnovšej. 

Štyridsiatnička Maribeth Kleinová žije veľmi rýchly život. Nevie, kde jej hlava stojí, a na nič nemá čas. Je typickým príkladom dokonalého workoholika, ktorý popri rodinných a osobných starostiach úplne zabúda na oddych. Domáce prostredie ju ubíja, manžel je priveľmi zaneprázdnený, dvojčatá si vyžadujú neustálu pozornosť. Až na to jedného dňa horko doplatí a prekoná infarkt. Spočiatku sa strachuje, či pre práceneschopnosť po operácii dokáže dobehnúť všetky povinnosti, ktoré na ňu čakajú, no potom si to uvedomí. Jej život nejde správnym smerom a najlepšie by bolo, keby utiekla od všetkého a od všetkých. A tak to urobí. 

"Opustiť rodinu nebola hračka. No zvládla to." 

Či ma zaujal autorkin štýl, azda nemusím ani spomínať. Gayle Formanová píše pútavo a veľmi dobre a aj to je jeden z dôvodov, prečo mám jej knihy tak rád. Aj v momentoch, keď sa dej vyvíjal pomalšie, totiž dokázala danú situáciu a zápletku vykresliť pútavo. Jednoducho povedané, ak sa aj v danej chvíli v knihe nič prevratné nedialo, jej čítanie som si aj napriek tomu užíval. A hoci je Nehľadaj ma trochu inou šálkou kávy, musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila. Autorka totiž poukazuje na to, aké škodlivé následky môže mať neustála zaneprázdnenosť a takisto aj na to, ako dokáže jedno rozhodnutie od základov zmeniť váš život. 

"Takto to v živote chodí. Ľudia vám vstupujú do života. Niektorí zostanú. Niektorí nie. Niektorí sa vám vzdialia nadobro, iní po čase prídu nazad." 

Treba však povedať, že odísť od rodiny, od malých detí, manžela a od všetkých povinností, je pomerne trúfalé a vo viacerých ohľadoch aj zbabelé. Neraz som to hlavnej hrdinke vyčítal. Počas života však prídu mnohé momenty, kedy máme chuť sa všetkého vzdať a jednoducho utiecť. Je iba otázkou, koľkí z nás to naozaj dokážu. Gayle Formanová mala svoj príbeh ale dokonale premyslený a až do samého konca som nedokázal predpovedať, ako to celé nakoniec dopadne. Oceňujem najmä napínavý záver a nečakaný zvrat, ktorý do príbehu autorka vložila. A síce má Nehľadaj ma o niečo nižšie hodnotenie než predošlé knihy, musím povedať, že ma zaujalo rovnako, ak nie o trochu viac. Najmä pre originálny nápad a posolstvo, ktoré do svojho diela Formanová vložila. Práve vďaka nemu sa z napohľad oddychovej knihy (ako stvorenej na letnú dovolenku) stal príbeh, ktorý zaujme aj náročnejšieho čitateľa. 

"Pobozkali sa a bolo to, akoby niekto nahodil poistky v dávno opustenom dome: dlho nepoužívaná elektrina sa nielenže prebudila, ale svetlá zažiarili ešte jasnejšie." 

Dejová línia knihy Nehľadaj ma nie je príliš zložitá a autorka stavila najmä na jednoduchosť a nenáročnosť. Aj napriek tomu si však príbeh dopredu veľmi dobre premyslela, aby v závere románu čitateľa prekvapila nečakanými odhaleniami. Musím povedať, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila a rozhodne ju odporúčam aj vám – v prípade, že hľadáte oddychové čítanie na leto, ktoré vám spríjemní voľné chvíle. Azda sa vám bude páčiť rovnako ako mne. Prajem pekné čítanie! :-) 

"Jej život sa ešte len formoval. Ako hojaca jazva. Alebo ako rozpísaný príbeh." 


Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj.

Hľadáš niečo konkrétne?

O mne

Moja fotka

Mám 21 rokov a študujem žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Na to, aby ste ma spoznali lepšie, vám postačí začítať sa do mojich príspevkov, alebo ma kontaktovať v správe.

Kontaktujte ma

Partneri blogu

Sleduj pomocou bloglovin

Follow on Bloglovin

Následníci

Ďakujem Vám!

Stránka získala ocenenia Blog dizajn 2013 a 2014, takisto aj titul Ńuchal roka 2014. Ďakujem za podporu!

Archív blogu

Zobrazenia blogu

All rights reserved.
Copyright © Dominik Petriska 2017. Používa službu Blogger.